Ženský magazín – Najkrajšie príbehy – Andrej Fabík

Popis

Skutočné príbehy: I. Láska hory prenáša: Môj anjel strážny sa volá Marcel, Som ako zazobaná vdova, Po zemi sa kráča istejšie, Zaprisaháva sa, že si to vymyslel, Strelil mi zaucho a pobral sa preč, Myslím na neho vo dne – v noci, Viac nepoviem, nechcem to zakríknuť, S tým musíš niečo robiť, radili mi, Žiarlivosť vie aj zabíjať, Všetko je, ako bývalo, ale…, Zdalo sa mi, že to bol len sen, Nebojím sa ničoho, ani života nie !, Mám drogu, čo chutí niekedy ako blen, Rozumela som iba: Preboha -kedy ?!, V tej chvíli mi padli klapky z očí, Pán kaplán nič netuší, Stále tomu neverím – ako len mohol, Úsmev ma prešiel-nie je to sen !, Tá nešťastná tvár mi nedá spávať, Stávku vyhral a – dievča zabil, Bol to ťažký balvan: Manžel dal prednosť mamičke, Neviem, či dokážem odpustiť, Všetko bolo napokon celkom ináč, Smial sa mi do očí, nehanebník !, Prebral sa z opice a už bol za mnou. II. V núdzi poznáš priateľa: Povedal mi – dobrými zbraňami si bojovala, Takú nevestu neprajem nikomu, Občas si myslím, že je to iba sen, Či môže matka niekedy zabudnúť ?, Ocko, neodchádzaj ! Veď si u nás doma, Bože môj, kde som len mala rozum !, Poplačem si len ukradomky, Bojím sa, že to bola sebeláska, Dnes už viem: Darovala mi život dvakrát, Budem mať vlastný betlehem, Zrazu zazvonil a vraj – dobrý večer, teta !, A potom sa stal takmer zázrak, Nie drahý, tak to teda nie !, Som šťastná, že môj plán nevyšiel, Už viem, čo je to šťastie, Čudujem sa ľuďom, čo len lamentujú, Priniesla do rodiny lásku a šťastie, Zmohla som sa len na tiché – Ďakujem !, III. Život píše príbehy: Aj po rokoch hovorím – beda !, Už je to isté: Vydávať sa nebudem !, Bože krv ! Veď tá žena je mŕtva, Vraj – Neboj sa aj svadba bude !, Povedala mi – môžem zabiť aj teba, Najradšej by som bola zutekala, Desím sa toho aj po rokoch, Vrhla som sa naň a vtedy ma začal škrtiť, Ľaľa, aká mladica a bez muža, Je mŕtva, a vie všetko: Aj že komunisti padli, Som ako vosk v matkiných rukách, Nezabudnem na tie oči. Nikdy !, Zistila, že v márnici neleží sama, Mám dieťa, čo je pre mňa navždy stratené, Zrazu zvolal a stratil sa pod vodou, Na treste nezáleží, trpieť budem stále, Rozlúčkový obed, na ktorý som pozvala iba seba, Hrozná vojna, tá nás rozdelila, Dodnes ho vidím – ten strašný obraz skazy, tŕpnem strachom, čo nás ešte stihne, Keď zabrechal, svitla mi nádej.
Jazyk:
Slovenský
Počet strán:
184
Vydavateľstvo:
Ikar
Typ väzby:
Pevná